1.
sa mihlo svetlo a tieň pomaly
tvoj rozhodol mihnúť sa tiež,
keď pri poslednom nočnom vlaku
a bozkami v tvojej tvári
vravíš, že mi odídeš.
vraj nemám sa báť a čas sa kráti
pri ceste čo spája nás dvoch,
ja v orosenej nočnej tvári
odpočítavam dni za nás, za oboch.
a dni letia, týždeň mizne
ako slnko pred tmou súce,
v prítmí chladu jesenného
keď príde to – nabudúce.
čakám, riešim, žijem, spávam
teplo vonku strieda zima,
tajne dúfam, že raz prídeš
a povieš mi – objím ma.
2.
sa mihol tieň a tma sa kráti
dobré ráno pekný deň,
dnes sa máme v tvojom meste
stretnúť z rána, ja to viem.
cesta končí, prvý kontakt
tvoje oči z diaľky hľadia,
sladký bozk a jemný dotyk
čo cítime, neprezradia.
jeden pocit strieda druhý
deň žijeme noc nás čaká,
naše srdcia plné dúhy
v prítmí izby láska zláka.
tak sa končí jeden život
a spája dve z rôznych smerov,
končíš sama a končím sám
od zajtra som spolu, s tebou.
3.
sa mihla noc a dni plynú
v náručí si ideme vpred,
nám zajtrajšky už nepominú
život je náš, to nás čaká svet.
kto by dúfal, kto by vravel
že jedného dňa budem vedieť,
koho ľúbiť a pre koho žiť
len o teba sa môžem oprieť.
s tebou žiť a s tebou spávať
ráno, večer, hore, dolu,
budiť sa a tiež zaspávať
povedať ti – navždy spolu.
podržať a poradiť ti
keď ti bude najviac treba,
okrem lásky tiež ti dávam
svoje srdce – no a seba.
4.
sa mihla žiara, noc i svetlo
a z dní sa stala dlhá čiara,
deň i noc, zima či teplo
v Košiciach svoj osud mávam.
staronové mesto známe
z detstva čo to pamätám si,
spolu ho teraz užívame
v dobrom i zlom žijeme si.
na tom svete tak to chodí
že keď to človek už nečaká,
a myslí už len na samotu
pekná duša si ho zláka.
a tak končí príbeh o tom
ako sa dve duše zišli
doprajme si mnoho lásky
by sme sa nikdy nerozišli.