Myslím to celkom osobne...
Každým dňom sledujeme
meniaci sa svet.
Každou chvíľou pribúda hluku
a vytráca sa ticho z našich životov.
Svetlo slnka zapadá v toxickej tme.
Stmieva sa von
a stmieva sa v našich srdciach.
Ticho stojíme a sledujeme to šialenstvo
ako vrcholový akt civilizovaného ľudstva.
Pozorujúc z diaľky
neveríme vlastným očiam.
Držiac sa za ruky
pomaly ustupujeme až k priepasti bytia.
Už nie je cesty späť
a nie je cesty vpred.
Oči druhov nás uprene pozorujú
a s výraznou dávkou nepochopenia miznú
pod kilometrami betónovej apokalypsy.
Slová a činy sa premenili v jedno...
Už neexistuje modro zelená...
Tmavá planéta túla sa vesmírom sama...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
