Čistý štít

Autor: Martin Oskorip | 16.7.2010 o 10:15 | Karma článku: 3,41 | Prečítané:  560x

Vo svite zapadajúceho slnka, dívam sa na žeravú guľu nad obzorom. Pozerám cez sklo. Fľaše. Tuhej tekutiny, čo mnohým káže. Čo robiť a ako žiť. Či prežívať? A možno užívať, si dovoliť. Do chvíle, až nebude možné myslieť vlastným rozumom. Čistá voda otrávená alkoholom. Smutné, ale výstižné. Steak je vlastne tiež mŕtve zviera na tanieri spoluvraha. Všetci to vedia.

Nikto o tom nechce počuť. Nikto to nechce vedieť. Nikto o tom nechce premýšľať. Je to tak nechutné prirovnanie. Uráža nás. Hovoria. Oni. Lahodné? Asi nie. Vravím ja. Hreje to.
A naraz sa z kvapiek ťažkej a šedej upršanej oblohy, padajúcich rovno z toho smutného neba vytvoria lúče. Niečo rozbije tie mraky. Svet je lepší, krajší. Vnútorný svet oddychuje. Problémy neexistujú, žiadne neboli a ani žiadne nebudú. Až na jeden...
Nesmieme prísť o tú tekutinu. Zázrak ilegálneho charakteru. Všetko je zakázané. Alkohol pretrváva.
Všemocný liek pracujúcich aj nezamestnaných. Študentov aj vyslúžilých. Odpoveď na nudu, veselosť, umelú lásku, oklamané city. Krv sa pomaly zmiešala do svetlo oranžovej farby. Necítiš to?
Čo si dáte? Otázka za milión EUR. Pivo, žeby víno, a čo likér? Tak brandy. A pili ste už domácu? Pili ste to už vôbec niekedy? Tak pili ste?
Otrávili sme vodu, o tom niet pochýb.
Otrávili sme mysle, o tom už pochybnosti sú. Čím? Kým?
Nikto ti neuverí. S pohárom v ruke je každý mágom vo vlastnom svete.
Jednoducho je to tak. Úprimne.
Doma, vonku, v lesoch. Pivárne a bary. Výborný nápad ako človeka prinútiť nemyslieť. A ak myslieť, tak nezmyselným spôsobom.
Prvé je od smädu a nech je na ňom veľká pena.
A čo na to tvoja žena? Doma premýšľa. Sedí. Už mal byť tu. Pri mne. So mnou...
Skutočnosť vystriedala realitu. Popíja sa. Prepíja sa. Upiješ si a myslíš, ako ten zasraný deň pekne končí. Predsa len sa to podarilo. Dokázali sme to. Je to predsa tak jednoduché. Zbaviť sa života, reality. Sen namiesto prítomnosti.
Snívanie je dobré - otrávená voda nie!
A tak sa pozerám. Stále cez tú istú fľašu. 40% energie v pollitri plávajúcej minulosti. A čo päťdesiat dvojka? To je rýchlosť. Potom pokryje telo aj myseľ.
Že nie som slobodný? Kto to povedal? Sám si vyberám množstvo jedu. Pomaly riedim do sódy a cez ústa aplikujem do svojho tela.
Je to moje telo. Alebo aj tvoje. Ak budeš chcieť.
Po chvíli sa dostavuje zvláštny pocit. Myslím, že je to kľud. Doplní ho obrovský výdych. Porazil som realitu. Z prítomnosti krásny únik do nekonečných svetov plných fantázie. A že sú vytvorené klamstvom. Komu to vadí. Pre túto chvíľu. Čo ma je po tom. Teraz som kráľ.. Ego rastie. A ja klesám. Kam???
Reset a krach. Alkohol verzus človek. Jedna nula pre neho. Ďalšia diera do rakvy mojej osobnosti. Ako ma len preľstil. Nepremýšľam o tom. Dnes sa pokúsim preľstiť ja neho. Že neuspejem? Že zase oklamaný padnem do perín jeho moci? Čo na tom. Ešte stále mám dosť síl. Ešte nie je neskoro.
Možno existuje šanca ako nebyť jedom...

Slnko už zapadlo za horizont. Ticho cikád vystriedali zvuky nočných vtákov.
Cez fľašu nič nevidno. Nikdy nebolo, ani nikdy nebude. Priem sa sám so sebou. Kde je väčšia tma? Tu v lese? Alebo v duši? Dušu Vám však nikto nevidí. Určite?
Ak sa pozrieš milému človeku do očí, uvidíš seba. Zrkadlo mysle.
Už nechcem premýšľať. Nechcem sa týrať. Otravovať telo jedmi. Jedmi ducha. Pomaly vstávam zo zeme. Na jediný krát sa zbavujem tej fľaše. Tisíc črepín ukazuje smer. Tekutina pomaly vsiaká do zeme, časom sa vyparí.
Je jasná noc a v mojej duši vládne pokoj.
Vyhral som.
Po tisíci krát sa vzdávam otrávenej vody. Zabil som ju v sebe. tentokrát už navždy.
Viem to...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Termíny na očkovanie ostávajú, nemocnice ich nemôžu zaplniť

Nemocnice navrhujú, aby sa náhradníci prihlasovali cez portál korona.gov.

Dobré ráno

Dobré ráno: Navaľného zatknutie spustilo protesty. Rusi sú z Putina unavení

V sobotu sa chystajú ďalšie protesty.


Už ste čítali?