Na zelenej lúke pod čiernymi vlajkami

Autor: Martin Oskorip | 24.8.2010 o 20:03 | (upravené 24.8.2010 o 20:19) Karma článku: 3,32 | Prečítané:  758x

Už sa ani nepamätám na naše posledné sedenie v tráve. Poslednú blokádu zmyl jesenný dážď a to malé políčko, kde sme si mysleli, že jedného dňa vzklíči pšenica, nahradila cesta prvej triedy. Zase nám za domom vyrúbali o pár stromov viac ako minulý rok. No a tí istí páni v oblekoch nám stále tvrdia, že športové strediská lepšie nahradia tie hory a lesy, za ktorými tu dnes chodí také veľké množstvo ľudí.

Fabriky zabíjajúce Zem aj naďalej zabíjajú svojich robotníkov, no a tí, nejakým prazvláštnym spôsobom nie a nie urobiť niečo proti.
Za našim domom postavili obrovskú halu, vraj v priemyselnom parku už nebolo miesto a na poli aj tak nikomu zavadzať nebude. Tak potom nechápem, prečo cena chleba z roka na rok stúpa.
Ešte v jeseni, keď šedé mraky hlásili príchod chladu a zimy, chodil som po lesoch a zbieral voľne pohodené odpadky. A tí ľudia sa pozerali a aj povedali, že sám nič nezmôžem aj sa obrátili a odišli, a ja som aj tak pokračoval do príchodu prvého snehu.
Potom som otvoril oči a akoby som nespoznal vlastný svet pred touto zimou. Pred oknom mi už nerastie smrek, ale druhá trinásťposchodová obytná budova. Na trávniku za domom už nie sú preliezky pre deti, ale betónový chodník vedúci priamo k hlavnej ceste. Malé mesto odišlo a prišlo veľké. Silnejšie, hlučnejšie, tmavšie a chladnejšie.
Srdce ma sem dotiahlo, po toľkých rokoch... Mesiac zavretý ako v klietke som netušil, kto vlastne som. A tí ľudia, ako autá, budovy a chvíle, čo nechcú byť nikdy zažité.
No pre ten pocit a tie zelené oči, čo so mnou spoločne vítajú nový deň. A nielen pre ne, ale aj pre ten peň, na ktorom ešte včera stál krásny a mohutný strom a zase tí istí páni sediaci vo veľkých mestách dali jeho životu iný, smutný smer.
Sám v ohnisku železobetónových skál plných nepotrebných plačúcich mrakov a smutných ľudí, hľadám si Vás.
Príďte a pomôžte nám zneškodniť monštrum priamo z jeho útrob. Je vás tu viac ako som si na začiatku myslel. Boli sme v lesoch a teraz sme tu. Obsadzujeme mestá a sadíme do betónu kvety. Beriem si späť svoje tašky na odpad a čakám na Vás. Ľudia slobodní a voľní menia pohyb figúrok na šachovnici života nášho Východu. Nenechávame Zem napospas, chránime ju vymazaním plačúcich škvŕn veľkomiest. Už nie sme len tam v tých nádherných pralesoch a priateľmi nám nie sú len vlk, rys či medveď.
Teraz sme aj tu a priateľmi/kami sa staneme spoločne len vtedy, ak sa spoločne rozhodneme podstúpiť toto úžasné dobrodružstvo Života.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Termíny na očkovanie ostávajú, nemocnice ich nemôžu zaplniť

Nemocnice navrhujú, aby sa náhradníci prihlasovali cez portál korona.gov.

Dobré ráno

Dobré ráno: Navaľného zatknutie spustilo protesty. Rusi sú z Putina unavení

V sobotu sa chystajú ďalšie protesty.


Už ste čítali?