O klamaní

Autor: Martin Oskorip | 13.12.2010 o 20:07 | Karma článku: 3,05 | Prečítané:  276x

Keď na seba sa pozeráme a nevidíme do seba...

Oklamaný samým sebou, pozerám, ako mi nočné svetlo preniká potichu do tmy. Je chladno. Pouličné lampy za chvíľu uzatvoria ďalšiu kapitolu jedného dňa. Premýšľam o nás. Duša je ťažkým hriechom, od kedy medzi nás vrazila čas. Vraj ukáže cestu, po ktorej sa bude dať pohodlne ísť.

O klamaní som začal pochybovať až dnes ráno. Šedá farba z oblohy sa pomaly vyliala priamo do môjho srdca. Sneh sa seba isto pretvoril na vodu a vyplašil poslednú sýkorku z nášho okna. A tá hudba... Tá hudba už dávno nenesie žiadne posolstvo mrazivého slnečného rána. Tak potom, kde sa vytratili všetky farby dúhy? A prečo som stratil schopnosť pretvoriť čierno bielo šedý svet? Kde sú potom ešte nočné cesty osvetlené žltými neónmi?

Oklamaní boli všetci v mojej prítomnosti. Lebo mi dôverovali. Vídavali ma usmiateho mnohokrát posedávať len tak, bez dôvodov, kľudne. S priateľskou tvárou. Áno vídavali..

Dnes, keď sa šedosť sychravého rána úplne prepojila s mojím srdcom, už nevidím dôvod písať ďalej o klamaní.

Vám, mnou klamanými.

Srdce obalené prázdnou dušou pomaly dopíja posledné kvapky čiernej krvi.

Opäť je ticho a chlad. Tmavý večer si bude pokojnými ulicami hľadať ďalšiu prázdnu obeť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Termíny na očkovanie ostávajú, nemocnice ich nemôžu zaplniť

Nemocnice navrhujú, aby sa náhradníci prihlasovali cez portál korona.gov.

Dobré ráno

Dobré ráno: Navaľného zatknutie spustilo protesty. Rusi sú z Putina unavení

V sobotu sa chystajú ďalšie protesty.


Už ste čítali?