O daždi, čo nepadal

Jedného dňa z rána,
sadla ku mne vrana

Povedala isto,
dnes bude von hmlisto

A tak Martin čaká tŕpne,
či sa zmračí a či spŕchne

Na priek tomu márna snaha,
dážď sa na zem spadnúť zdráha

Šedo, chladno, vietor fúka,
hmla nič dobré neponúka

Ani kvapky, ani rosy,
keď na zvonček tu hľa ktosi

Pritlačí svoj prstík nežne,
čo nestáva sa pri tom bežne

Z dažďa, vetra, silnej zimy,
do kukátka hľadí Timi

Martin chytro otvor dvere,
telo mám už mokré celé

Vyzliecť, umyť, osprchovať
zo sucha sa poradovať

A do tepla z mokrej zimy,
volá Martin k sebe Timi

Vonku už aj prší, blízka,
tu sa hladí, tu sa stíska

Bozkáva sa telo, hlávka,
nekončí sa však rozprávka

O dvoch ľuďoch, zime, daždi,
želáme vám aby každý

Raz aspoň na malú chvíľu,
poznal sladkú nehu milú

Bez budíka s čudným tónom,
dosnívať sen pod paplónom :)