Humenné

Autor: Martin Oskorip | 7.11.2018 o 19:56 | Karma článku: 2,06 | Prečítané:  709x

„Predvolebná kampaň vrcholí. Zo všetkých hlásiacich sa strán ostali len dve. Sú z ich kampaňami ale spokojní všetci voliči a kandidáti na post primátora? 

Možno áno a možno nie. Situácia sa zdá byť veľmi komplikovaná. Bojuje sa všade a za každého voliča...

...a možno to malo byť všetko úplne inak.“

V mestečku pod Vihorlatom som strávil 30 rokov. Pamätám si ho z čias totalitného režimu, ako aj z čias krízy. Vtedy sa tomu hovorilo porevolučné obdobie. Videl som regionálnych politikov rásť, ale aj padať. Boli aj takí čo veľa hovorili a takí, čo nepovedali vôbec nič. No panoval tu kľud.

O Humennom sa vždy hovorievalo ako o rodinnom meste. Veľkosťou ideálne, kultúrne formovateľné, prinášalo pohodu pre život jeho obyvateľov. Keď žijete v priemernom meste tak dlho ako ja, rýchlo si na neho zvyknete. V podstate tam máte všetko čo potrebujete. Pre spoločenské povyrazenie sú tu rôzne reštaurácie, bary či kiná. Pre kultúru vystúpenia, divadlá či koncerty. Keď sa rozumne uskromníte, tak si za plat získaný niekde v tunajšom podniku aj celkom dobre vytvoríte priestor pre život. Takto by som mohol charakterizovať  toto mesto v údolí Laborca s ohliadnutím sa do jeho minulosti.

Ako sa menil režim a takzvaná demokracia na čele s kapitalistickým smerovaním menila priestor a životy ľudí, začal sa meniť aj život v  meste. Trh práce skolaboval vďaka systémovým nariadeniam vlády. Bohatí sa vybrali na dobrodružnú cestu totálneho zbohatnutia, vzťahy začali chladnúť a ľudia odchádzať. Nie že by sa s tým nedalo niečo robiť, lenže  je v tejto dobe pre dospelého človeka prirodzenejšie prijať trest za hlúposť vysokých politikov a s namrzeným svedomím radšej opustiť svoje zázemie. Aj z časti Humenčanov sa stali emigranti. Tých však akosi bez reptania západné krajiny prijali, len tým našincom nejako stále niečo vonku nesedí...

Do kresiel vedenia mesta zasadli iné osobnosti a život mesta sa postupne menil. My trocha starší si ešte čo to pamätáme, mladí zatiaľ svoju pamäť formujú. Až v istom období v Humennom nastal zlom.

Primátorka alebo primátor? Čierne alebo biele? Sliepka alebo vajce? V Humennom sa z predvolebnej kampane v tomto roku vytvorila vojna všetkých proti všetkým. Kto ju začal? Kto ju má na svedomí? A kto ponesie zodpovednosť za ľudí rozdelených na dva tábory?

Poniektorí tvrdia, že je najvyšší čas nahradiť súčasnú primátorku a v meste nastoliť taký systém, ktorý ho povedie zo súčasnej stagnácie ďalej. Je to zaujímavá a dobrá myšlienka. Problém ale nastáva vtedy, keď nedokážete nájsť vhodného kandidáta. Na jednej strane stojí kontroverzná osoba s úzkou spoluprácou z nie práve najideálnejšou politickou stranou. Na strane druhej zase človek veľmi úzko spájaný z miestnym veľkopodnikateľom. Jednej politickej garnitúry máme už dosť, no na druhej strane sa nechceme stať len obyčajným tovarom pre obchodné plány záujmovej skupiny. No a potom je tu hŕstka nadšencov, ktorí sú odhodlaní urobiť čokoľvek, len aby miesto tak zaujímavé akým primátorské kreslo bezpochyby je, dostali. Niekde sa narýchlo prepíše bydlisko, inde z čistej bezmocnosti prepukne pomsta a nenávisť k imigrantom, ktorí Humenné obchádzajú široko ďaleko. No a inde sa rozohrá profesionálna politická hra odovzdávania moci na úkor úspešnejšieho kandidáta. Presne ako z kvalitného politického thrilleru. Ak poznáte systém fungovania politiky a sledujete ho nie len u nás na Slovensku, prídete ľahko na to, že sa tu hrá typická politická súťaž o moc. Volič je v tomto prípade nástrojom herného plánu politikov a čierny kôň pre víťaza. Keďže sme už pekných pár rokov držaní pod tlakom takýchto manierov, väčšina z nás týmto praktikám podľahne a pocíti akúsi pseudo povinnosť svojím volebným lístkom spoluúčastniť sa na voľbách a zmeniť súčasný zlý stav. Ono sa to síce javí ako pekné gesto, žiaľ profitovať z toho budú len tí, ktorí voličov presvedčili aby do tejto hry šli. No a presne tí len prosia a prosia aby ste šli voliť.

Osobne si veľmi prajem aby bolo Humenné mestom plným života a usmievavých tvárí. Aj keď už nie som jeho súčasťou, záleží mi na ňom. Poznám tu mnoho ľudí a rád sa tam vraciam.

Keď sa však politici rozhodnú vyvolať spor namiesto predvádzania rozumných argumentov, začínam mať strach.

Skúsme si to teda zrekapitulovať:

Na jednej strane stojí osoba s monopolom na riadenie mesta. Na tej druhej kandidáti, ktorí majú prakticky rozdielne úplne všetko a jediné čo ich spája je zvrhnutie súčasného vedenia. Mestom sa šíri strach, nenávisť, hnev, urážky. Ľudia začali pozerať na seba skrz plagáty, bilboardy a sociálne siete. To všetko zatienilo skutočné plány a spôsoby, ktoré mali priniesť  možnosť Humenčanom rozumne a hlavne v kľude vybrať si svojho kandidáta, či kandidátku.

Snažím sa byť nezaujatý a z diaľky sledujem čo sa deje.

Chcete predvolebný výsledok? Mesto je rozdelené na dva tábory. Jeden nerozumie druhému, nechce, háji len svoju pravdu. Nehľadá kompromisy, nevidí riešenia. Nesústreďuje sa na budúcnosť. Úplne v pohode odhliadnime na predvolebné sľuby politikov, ktorí nás počas posledných dní pozývali k štedrým stolom či zásobovali čítaním svojich stránok na internete. Človek nemusí byť chápania zdatnejší aby pochopil, že to čo si obe strany dali za cieľ nie je možné stihnúť, zmeniť ani prerobiť za štyri roky. Štyri roky píšem schválne, pretože to môžu byť ich prvé, či posledné.

Tak ako súčasné vedenie nedokázalo ospravedlniť a napraviť svoje chyby, tak druhá strana svojim chovaním a konaním sympaticky odplašila možno ešte nerozhodnutých voličov.

Úprimne, čakal som trocha viac. Viac stratégie v predvolebnej kampani, rozumnejších argumentov, racionálnejších debát. Menej kritizovania, minimálne urážanie či nekonečné rýpanie sa v dobách minulých. Volič by tak dostal na stôl prestreté možnosti kľudného a rozumného zamyslenia sa koho pôjde voliť. Pretože oba tábory zabudli na najdôležitejšiu vec. Ešte stále má volič slobodné právo vybrať si koho voliť bude a koho nie.

Ako to teda dopade? Kto vyhrá? A kto nie?  A vyhrá niekto vôbec?

Nech už sa dostane k moci akýkoľvek človek, jedno je jasné. V zásade vyhral prehratý boj.

Prehral česť a sympatie občanov. Možno nie tých najvernejších, ale tých, ktorí majú rovnakú túžbu meniť svet k lepšiemu. A prehral to predovšetkým preto, lebo nedokázal ľuďom ponúknuť lepšie miesto pre život. Vytvoriť si z mesta bitevné pole a čakať, ktorý volič padne posledný nie je rozumná stratégia.  Svojimi politickými hrami obe skupiny vytvorili hru, kde sú občania len figúrkami pre vytvorenie moci.

Nemyslime čisto len pesimisticky. Predsa len tu niekto vyhral. Kto to teda je?

Sú to obyčajní ľudia z Humenného, ktorí majú možnosť byť svedkami vytvárania politického nevkusu za honbou moci. Práve títo ľudia vyhrávajú vždy, pretože sa vďaka týmto skutočnostiam učia chápať a vidieť chyby systému zastupiteľskej demokracie. A vďaka chybám sa už dávnejšie v Humennom začali vytvárať skupinky, spolky, združenia, ale aj jednotlivci, ktorí chápu a vidia, že týmto spôsobom to proste nefunguje. Je dôležité sa hľadať a učiť od seba navzájom. Nie vždy je rozumné skočiť politikom na ich dômyselne pripravený lep.

Neverili by ste, koľko obyčajných ľudí by bolo vhodnejšími kandidátmi na primátora ako je to teraz.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Kaliňák: Ja som si svoje urobil

Kaliňák hovorí, že už je na politickom dôchodku.


Už ste čítali?