Martin Oskorip
Ja, ty smeti...
Tak som sa šiel zase previesť na bicykli zahmlenými cestami do lesov nad mestom. Klasický výlet, klasické chodníky, stromy bez lístia, lístie na zemi.
... som chodec kráčajúci svetom, pútnik vedomia. Umelec vlastného Života. Pozemšťan. Človek hľadajúci, bytosť nachádzajúca... Zoznam autorových rubrík: spoločnosť, kultúra, zvieratá, A ako sloboda, divočina / príroda, osobné, poézia
Tak som sa šiel zase previesť na bicykli zahmlenými cestami do lesov nad mestom. Klasický výlet, klasické chodníky, stromy bez lístia, lístie na zemi.
Zrazu sa zastavil a stál. Posledným šuchotom doľahlo lesné ticho. Ponad koruny polstoročných bukov zapadalo slnko. Tak jemne a dôstojne s poklonou dávalo prednosť blížiacej sa noci.Lesom sa ozýval kľud. Tok tichého potoka mu z neďalekej debry ohlasoval správny smer. Krajina sa z východnej strany strácala za ostrým hrebeňom, no v opačnom smere jeho postavu lemovali stovky prekrásnych stromov. Poznal ten kraj. Bol mu blízky aj keď sa v týchto končinách objavil prvýkrát. Kopce na tomto území majú spoločné len jedno. Všetky sa vo svojich chrbátoch nakoniec strácajú v neskutočne obrovskej nížine.